Britský cech výskumu priezvisk.

24.07.2013 08:23

Väčšina z nás sa zaujíma o rodokmeň a výskum vlastných predkov, často aj o ich príbuzných, ich rodiny, susedov... „Hľadačov menovcov" však nadchýna výskum osôb, ktoré majú rovnaké priezviská - bez ohľadu na ich príbuzenské vzťahy a miesto v rodokmeni. Niekedy, zvlášť ak ide o zriedkavé priezviská, sú všetci ich nositelia príbuznými. Je však veľa rodov, ktorých rovnako znejúce mená vznikli na rozličných miestach, v rozličnom čase a z rozličných príčin. Nikoho z nás zrejme neprekvapí, že priezviská odvodené od zamestnaní a lokalít nie sú jedinečné. Veď aj dnes majú mnohí, navzájom nepríbuzní ľudia rovnaké povolania {Butcher, Baker, Smith - u nás napr. Masár, Kováč, Minárik) alebo vzťah k rovnakej či rovnako nazvanej lokalite (Ratcliff, Mellor, Hulme - na Slovensku napr. Porubský, Moťovský, Súčanský). To isté možno povedať o patronymikách (Johnson, Davidson, Dawson-u nás, povedzme, Jánošík, Dávidík, Ondrašovič) a prezývkových menách (Whitehead, Lightfoot, Armstrong). Pre členov britského Cechu výskumu priezvisk (doslovne Cechu jednomenných štúdií: Guild of One-Name Studies), založeného pred 26 rokmi, je koníčkom práve štúdium jednotlivých priezvisk. Podobná organizácia, the Association of One-Name Studies, jestvovala pred niekoľkými rokmi aj v USA, bola však nútená svoju činnosť ukončiť. Na druhej strane je - tak v Británii, ako aj mimo anglicky hovoriacich krajín - veľa ľudí, ktorí skúmajú svojich menovcov a nie sú pritom nikde organizovaní. V čom sú členovia Cechu špecifickí? Zaujímajú ich nielen vlastní príbuzní, ale aj menovci. Vyhľadávajú všetky zmienky o svojom priezvisku (a jeho variantách) – od údajov z matrík po informácie v tlači. Usilujú sa pokryť všetky miesta jeho výskytu a všetky obdobia. Tým, ktorí skúmajú menej všedné mená, sa z nahromadených údajov neraz podarí zostaviť rodokmene. Tí, ktorých výskumy sú zamerané širšie, majú možnosť sledovať migračné trendy, mobilitu a pomenúvacie vzory, robiť rôzne štatistiky. Mnohí členovia organizujú stretnutia menovcov, na ktorých nadväzujú kontakty s ďalšími záujemcami o výskum daného mena (u nás sa tiež uskutočnilo viacero takýchto stretnutí; patrili k nim napr. stretnutia Jánošíkovcov, Lehotských/Lehockých či najväčšie a stále pokračujúce stretnutia Kováčikovcov). Prečo by mala práca Cechu zaujímať aj ostatných genealógov? Túžbou mnohých jeho členov je pomáhať druhým bádateľom. Podmienkou ich vstupu do Cechu je vôľa odpovedať na všetky listy s pripojenou ofrankovanou obálkou; s nástupom internetu sa od členov očakáva, že budú odpovedať aj na všetky e-mailové dopyty. Pre ktoréhokoľvek genealóga je teda isto potešujúce, ak nájde niekoho, kto sa „stará o jeho meno". Podľa Dereka Palgravea, anglického genealogického autora, „k rozhodnutiu založiť ,cech' na podporu výskumu jednotlivých priezvisk došlo počas konferencie na túto tému, organizovanej Federáciou rodinno-historických spoločností v Leicestri v roku 1978." Keď sa osoby, ktoré prejavili záujem o členstvo, očíslovali, bolo ich okolo 140. Tento počet za viac ako 26 rokov vzrástol na vyše 2-tisíc, pričom približne toľko záujemcov časom rezignovalo, odišlo do dôchodku alebo zomrelo. Prvý register skúmaných priezvisk publikovala Federácia rodinno-historických spoločností. Ďalšie, aktualizované, vydával už samotný Cech. Registre sa postupne premenili na ročenku, ktorá vychádza už 22. rok. Raz štvrťročne, súbežne s časopisom Cechu, k nim vychádzajú aj doplnky. Registre poskytujú čitateľovi prehľad o menách a ich variantoch, ktoré sú predmetom evidovaných výskumov. Obsahujú tiež kontakty na príslušných členov. Členstvo v Cechu je pritom otvorené pre všetkých, či už svoje mená a kontakty chcú zverejniť alebo nie (povolená je registrácia 5 variant mena). Aj keď počítače takmer nahradili písacie potreby, Cech si stále cení tradičné techniky práce. Kvôli kontinuite a širšiemu sprístupneniu získaných materiálov nechal však štúdie, ktoré má k dispozícii, digitalizovať a neustále zintenzívňuje komunikáciu s potenciálnymi pokračovateľmi. Slúži mu k tomu hlavne vlastné periodikum, ktoré prekonalo vývoj od strojopisných zošitkov po súčasný plnofarebný časopis (nedávno vyšlo jeho jubilejné 100. číslo). Komunikáciu zabezpečujú aj správy rozosielané e-mailom (email newsletter). Vzdelávacie a sociálne aspekty pôsobenia Cechu plnia regionálne semináre (organizované 4 - 5-krát do roka) a výročné víkendové konferencie. Mnohí členovia organizujú aj regionálne stretnutia „lovcov" priezvisk. Asi v apríli 1997 Cech sprístupnil na internete vlastné diskusné fórum, ktoré je pozoruhodným zdrojom informácií nielen pre členov, ale aj pre širšiu genealogickú komunitu. Od počiatkov v 90-tych rokoch sa vyvíjajú aj cechové webovské stránky. Dnes obsahujú veľa informácií, časť z nich je však prístupná len pre členov. Tí si na nich môžu vytvárať aj svoje vlastné podstránky. Na stránkach možno nájsť aj rôzne on-line indexy priezvisk, resp. údajov, ktoré vznikli spracovaním matričných dát (napr. register údajov zo sobášnych matrík z rokov 1837 - 1911 - Guild Marriage Index, GMI). Tvoria ich dobrovoľníci z rôznych častí Veľkej Británie. Ideálnou pomôckou pre "hľadačov" priezvisk sú yDNA testy. Pomáhajú overovať alebo triediť údaje získané tradičnými metódami. Členovia Cechu, ktorí ich už využili, sa delia o svoje skúsenosti s inými.

 

(Milan Šišmiš, Genealogicko - heraldický hlas 2/2007, str. 47)