Šľachtické rody v Zemianskych Miticiach do 18. storočia

24.06.2014 08:30

Marek Ďurčo

 

Mitice v Trenčianskej stolici boli pôvodne zrejme jednou sídelnou jednotkou, z ktorej sa postupne sformovali tri samostatné obce – Kostolné, Rožňové a Zemianske Mitice. Roku 1960 boli administratívne spojené do súčasných Trenčianskych Mitíc (v okrese Trenčín). Staršia literatúra kladie prvú písomnú zmienku o Zemianskych Miticiach do roku 1269. Na rozdiel od Kostolných a Rožňových Mitíc bola táto obec kuriálnym majetkom (sídlom obývaným takmer výlučne zemanmi). Prvé správy o tunajších rodoch možno sledovať od 13. storočia. Predpokladá sa, že boli vetvami jedného, staršieho rodu Mitických (z Mitíc).

 

Zmienky do 16. storočia

V roku 1210 je z tohto územia v listine Ostrihomskej kapituly doložený zeman Nádaš a okrem neho aj istý Vadislav a hradský vojak (jobagión) Sokol. Šľachtici zo Zemianskych Mitíc (nobiles de Mytha) sa potom spomínajú aj v listine uhorského kráľa Bela IV. (1235 – 1270) z roku 1269. V roku 1318 bolo toto sídlo a jeho bezprostredné okolie spustošené prívržencami Matúša Čáka. Ďalšie zmienky o tunajších šľachticoch máme až z rokov 1396 – 1409. Týkajú sa Mikuláša z Mitíc a Haláčoviec.

 

V druhej polovici 15. storočia v roku 1463 sa v Zemianskych Miticiach (Közep Mitta) spomínajú zemania Pavol, Ondrej, Valentín, Maurícius, Havel (Gallus) a Ján. Z konca 15. a začiatku 16. storočia sú známe zmienky o zemanoch s menami (prímenami) Banča, Baran, Beňo, Berec, Ďuračka, Hôrka, Ohvát, Pacúr, Rožeň, Rytier, Sára, Šebeň a Šiken. Rožňovci mali svoje hlavné majetky a prenikali sem zo susedných Rožňových Mitíc. V roku 1505 istý Vavrinec Šiken, syn Adama, v mene svojho brata Ondreja a iných za 40 zlatých predal celý svoj vlastnícky podiel v Zemianskych Miticiach (Közep Mitta) Klimentovi a Ladislavovi Rožňovcom z Rožňových Mitíc.

 

V roku 1548 boli v obci (Kezepse Mithicz) len samí zemania. Nenachádzali sa tu sedliacke usadlosti ani želiari. V roku 1549 sú v obci (Mittycz media) doložení zemania s krstnými menami Brikcius a Ján, ďalej Matej Hôrka, Martin Beďač a jeden želiar.

 

V dokumentoch zo 16. až 18. storočia sa Zemianske Mitice uvádzajú ako Miticz nobilium či Nemes Mitticz a niektorí z tunajších zemanov (Rožňovci) nadobúdajú majetky a pôsobia aj inde. V roku 1549 tak Pavol Rožeň a jeho brat Ján nadobudli donáciou od Rafaela Podmanického celú obec Horovce, ktorá sa nachádzala v Trenčianskej stolici. V roku 1557 sa Horovce aj s rožňovskou zemianskou kúriou v Bolešove vrátili do vlastníctva uhorského kráľa. V roku 1558 ich (Horovce i spomínanú kúriu) nadobudli Dorota Pongrácová, manželka nebohého Jána Rožňa z Mitíc, a ich dve dcéry Helena a Margita. V súvislosti s prenikaním tunajších zemanov do iných regiónov je zaujímavá osoba opáta Michala Rožňa (+ 1542), ktorý pôsobil v Spišskom Štiavniku.

 

V listine z roku 1518 sa spomínajú Blažej Sára, Valentín Hôrka, Hieroným a Ladislav Bereckovci, Martin Beďač. V majetkovoprávnych listinách z roku 1521 v Zemianskych Miticiach (Kezip Mitta) sa uvádzajú Mikuláš Hôrka, Matej, syn nebohého Imricha z Mitíc, Ladislav Berec, Martin Ďuračka. V roku 1536 sa spomína zeman Martin Sára, kastelán hradu Súča s prímením Hradský. V tom istom roku sa zeman Peter Chládek z Mitíc (de Mytha) uvádza v súvislosti s mestečkom Bánovce nad Bebravou. V roku 1535 vypovedal o tamojšom vojenskom vpáde.

 

V daňovom súpise z roku 1549 sa v Zemianskych Miticiach (Mittycz media) spomínajú Brikcius a Ján, Matej Hôrka a Martin Beďač. V súpise šľachty Trenčianskej stolice z roku 1593 sa v obci Zemianske Mitice (Media Miticz) uvádzajú ako zemania: Pavol Bedec, Martin Bolček, Ladislav Bedec, Ján Pacúr, Rafael Bedec, Ladislav Sára, Matúš Hôrka, Michal Bedec, Martin Bedec, Juraj Bedec, Mikuláš Jaroš, Benedikt Jaroš, Rafael Jaroš, Michal Pacúr, Matúš Ďuračka, Florián Švorc. Koncom 16. storočia sa v Zemianskych Miticiach (Miticz Nobilium) spomínajú zemania Mikuláš Hôrka, Ladislav Sára, Pavol Bedec, Michal Bedec, František Bedec, Ján Berec starší, Juraj Berec mladší, Ján Berec mladší, Juraj Berec starší, Martin Bolček, Krištof Bolček, Michal Bolček, Ján Pacúr, siroty Juraja Pacúra, Juraj Jaroš, Pavol Ďuračka, Ladislav Ďuračka, Ján Ďuračka.

 

V 17. a ďalších storočiach

Daňové a iné písomnosti zo 17. a ďalších storočí z Trenčianskej stolice podávajú ďalšie správy o šľachtických obyvateľoch v obci Zemianske Mitice ešte pred zavedením cirkevných matrík vo farnosti Kostolné Mitice v roku 1714 a po tomto roku ich dopĺňajú. Údaje z predmatričného obdobia nedovoľujú síce zodpovedne zostaviť rodost romy (rodokmene), umožňujú však utvoriť si aspoň čiastkový obraz o prítomnosti tunajších zemianskych rodov, ich majetnosti, majetkových presunoch, sporoch s nimi súvisiacich a pod. V nasledujúcom prehľade publikujeme tieto, z viacerých prameňov zozbierané údaje, ako aj dosiaľ neznámy rodokmeň (vetvy) rodu Mitických z roku 1713.

 

Možno predpokladať, že členovia zemianskomitických rodov popri hospodárení na vlastných majetkoch pôsobili aj v správe obce, stolice či iných inštitúcií. O viacerých z nich vieme, že sa v priebehu 17. a 18. storočia pripravovali na dráhu duchovných, napr. študent Michal Berec v noviciáte rehole piaristov v Trenčíne, resp. priamo pôsobili v duchovnej správe ako napr. kanonici Martin a Ondrej Ďuračkovci, kňazi Leonard Teodor, Vendelín a Július Beďačovci, Ján Hôrka a Michal Jozef Kapri, ako aj mních-jezuita Štefan Mojžiš.

 

Obecná kronika Trenčianskych Mitíc z druhej polovice 20. storočia zaznamenáva, že v Zemianskych Miticiach bolo pôvodne desať zemianskych usadlostí, ktoré patrili rodom: Berec, Žilkaj, Beďač, Žovinec, Porubský, Hôrka, Bolček, Jaroš, Macho a Vaďon (Vagyon). Členovia mitických zemianskych rodov tak v stredoveku, ako aj neskôr pôsobili tiež mimo Zemianskych Mitíc – od 16. storočia napr. v Sedličnej, v 17. storočí napr. v Trebichave, Nitre, Skalskej Novej Vsi, Ružomberku, Veľkej Štiavnici. Potomkovia mnohých týchto rodov, napr. nositelia priezvisk Beďač/Beďatš, Berec, Hôrka, Šebáň, žijú v Trenčianskych Miticiach a okolí dodnes.

 

(Genealogicko - heraldický hlas 1-2/2011, str. 40 - 49, krátené)