Starovekí priekopníci.

24.04.2013 11:52

K najstarším známym „popisovačom“ príbuzenských vzťahov patrili Indovia. Už v 6. storočí pred naším letopočtom – na základe biblických prikázaní – zostavovali svoje  rodokmene  aj Židia. Členovia niektorých ich rodín preto môžu doložiť svojich predkov už od 3. storočia pred n. l.

Hon na predkov pokračoval aj v antickom Grécku. Epos Ilias zachytáva nejednu rodovú postupnosť. Poprední občania starovekého Grécka odvodzovali svoj pôvod od bohov, polobohov a hérosov a ich rodokmene siahali do dôb trójskej vojny. Aj za Alexandra Veľkého členovia popredných rodov, velitelia jeho vojsk, pokladali za dôležité – pri oslavách, pohrebných obradoch a súťažiach – vystavovať na obdiv zásluhy svojich predkov.

Rimania – na rozdiel od Grékov – svojich predkov spočiatku neheroizovali. Oceňovali ich osobné výkony, cirkevné, štátne a vojenské zásluhy. Preto ich možno považovať za priekopníkov občianskej genealógie.

Cudzinci dlho nemali prístup medzi plnoprávnych občanov Ríma. Keď sa však medzi nich dostali, vadilo im, že sa nemôžu honosiť významnými predkami. Už v tomto období sa preto genealógie falšovali. Keď sa na Apeninskom polostrove udomácnila grécka kultúra, začali sa tu obzerať aj po mýtických predkoch.

V rímskych rodokmeňoch boli akceptovaní aj adoptívni potomkovia. Nakoniec spomeňme ešte, že to bol cisár Augustus, ktorý ako prvý zakázal sobáš medzi pokrvnými príbuznými.

 

(Z knihy: Zuzana Oros a Milan Šimiš - Rodové postupnosti a ich grafický vývoj)