Súťaž najlepšie genealogické práce 2010 - II. časť

28.01.2014 07:41

BRINDZA, Peter. Rod Koštial z Trnova. Predmatričná genealógia 1526 – 1711. Pohľad do života  turčianskych, trnovských zemianskych rodín. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta UK, Katedra archívnictva a pomocných vied historických, 2010, 69 strán + 30 strán príloh (viazaná diplomová práca). Rodokmeň a dejiny turčianskeho zemianskeho rodu Koštialovcov a ich vetvy Milecovcov z Trnova. Prínosom práce je spracovanie predmatričného, doposiaľ málo známeho obdobia v dejinách tohto turčianskeho zemianskeho rodu. Autor sa pokúsil podať komplexný a kritický pohľad na vývoj rodu v 16. a 17. storočí a to nielen jeho genealógie, ale aj majetkových pomerov a erbu. Práca je založená na podrobnom archívnom výskume, vítané sú aj kariérne biografie stoličných úradníkov z rodu Koštialovcov, ktoré možno využiť pri štúdiu dejín správy a dejín Turčianskej stolice.

 

BRINDZA, Peter. Trenčianski Sirčičovci. Genealógia rodu. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta UK, Katedra archívnictva a pomocných vied historických, 2009. 71 s. + 5 genealogických tabuliek (viazaná bakalárska práca). Ide o kvalifikačnú prácu študenta archívnictva a pomocných vied historických na Univerzite Komenského, čo sa, prirodzene, prejavilo na forme i spôsobe spracovania témy, ktoré spĺňa štandardné profesionálne kritéria kladené na budúceho archivára. Práca sa člení na päť základných kapitol, v ktorých autor predstavuje genealogické pramene, stručne predstavuje vývoj šľachtickej spoločnosti s dôrazom na Trenčiansku župu, dejiny a vývoj rodu, osobitne aj matričné záznamy a napokon heraldické pramene a pamiatky rodu. Sirčičovci boli šľachtickou rodinou pôvodom z Chorvátska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala na územie Trenčianskej župy, kde získala majetky v Skalskej Novej Vsi, Melčiciach, Beckove, Bošáci, Peťovke, Omšení, Visolajách, Sverepci a inde. Autor sleduje dejiny rodu (majetkový a spoločenský vývoj) až do druhej polovice 19.  storočia. Osobitnú časť predstavuje 4. kapitola, ktorá je vlastne akýmsi výpočtom genealogických údajov nájdených výlučne v zachovaných matrikách.

 

ČECHMÁNKOVÁ, Nora. Pod krídlami pelikána. Rod Medzihradský ako súčasť oravského zemianstva. (Bratislava, asi 2010), 79 strán (interné vydanie, viazaná počítačová tlač). Práca predstavuje zosumarizovanie poznatkov o zemianskom rode Medzihradských z Medzihradného na Orave, ktorí sa zaradili nielen medzi najrozvetvenejšie, ale aj najvýznamnejšie oravské zemianske rody. Autorka práce si všíma aj najvýznamnejšie osobnosti z rodu a jemu spríbuznených rodín. Dielo možno považovať za dobré východisko ku komplexnému spracovaniu dejín rodu.

 

DOMONKOS, Štefan Karol. Kronika rodu Domonkos. (Piešťany 2010), 108 strán (interné vydanie, viazaná počítačová tlač). Práca predstavuje jednu z viacerých drobných šľachtických rodín zo Žitného ostrova, doloženú už v 16. storočí. Člení sa na desať kapitol (popri úvode a závere). Autor v nich sleduje pôvod priezviska, historické pozadie, predstavuje metodiku výskumov, súpis šľachty z roku 1790 a spriaznenosť s ďalšími šľachtickými rodmi Kajdacsovcov, Pénzesovcov, Méhesovcov, Paraszthyovcov. Aj tu platí, že napriek veľkému množstvu prameňov a literatúry, ktoré autor predstavuje, chýba ich hlbšie využitie. Nedostatočne je zohľadnený aj armáles rodu z roku 1560, ktorý by si zaslúžil osobitnú pozornosť. Podobne sa to týka aj rodového erbu, ktorý staršia genealogická literatúra predstavuje v piatich rozličných variantoch. Viaceré údaje a doklady prezentované v práci bude tiež potrebné kriticky zhodnotiť na základe hlbšieho pramenného výskumu, ako napríklad v prípade rodu Néhez informáciu o údajnej donácii Štefana I. z roku 1014 pre jobagiónov Bratislavského hradu (v skutočnosti išlo o Štefana III. a rok 1165). Za prínosnú pre dejiny rodu treba pokladať najmä kapitolu 10, v ktorej sú na základe spomienok v biografických profiloch predstavení niektorí príslušníci rodu žijúci v 20. storočí. Pozoruhodná je tiež príloha o DNA teste, ktorý predkov rodu – v rozpore s tradíciou o ich sedmohradskom a sikulskom pôvode – umiestňuje do prostredia západného európskeho pobrežia, Šandinávie a Britských ostrovov. Práca nepochybne predstavuje dobré východisko pre ďalší genealogický výskum rodu.

 

(Genealogicko - heraldický hlas 1-2/2010, str. 58, 60)