Prečo mali niektorí naši predkovia len jedno dieťa?

Keď sa pustíte do pátrania po svojich predkoch, väčšinou očakávate rovnaký obraz. Chudobné drevenice plné detí, kde osem či desať súrodencov nebolo žiadnou výnimkou. O to väčšie prekvapenie nastane, keď otvoríte cirkevné matriky z niektorých oblastí stredného a južného Slovenska, najmä z Novohradu, Hontu, Tekova či Gemera-Malohontu.

Zrazu narazíte na vetvy rodu, kde to bolo úplne inak. Manželia mali len jedno, maximálne dve deti. Žiadne ďalšie zápisy o krstoch, žiadne záznamy o úmrtiach novorodencov. Pre genealóga je takýto nález v rodokmeni jasným vodítkom, že sa pozerá na fenomén, o ktorom sa v dedinách dlhé desaťročia hovorilo len potichu. Volá sa jednodetstvo.

Snaha udržať pôdu pokope

Prečo by si zdravé gazdovské rodiny v čase, keď deti znamenali pracovnú silu na poli, vedome vybrali mať len jediného potomka? Odpoveď nebola v chudobe, ale v snahe udržať majetok pokope.

V prostredí sedliackych usadlostí panoval veľký strach z drobenia pôdy. Ak mal gazda päť synov a tri dcéry, po jeho smrti sa grunt rozdelil na malé kúsky, ktoré už nedokázali uživiť rodinu, a zo sedliakov sa stali chudobní želiari.

V iných kútoch Uhorska tento problém riešili cez staré dedičské zvyklosti a právo. Celý grunt zdedil len jeden vybraný syn a ostatní súrodenci dostali menšiu výplatu, odišli do služby alebo sa priženili inam. V Novohrade či Gemeri však ľudia zašli ešte ďalej a rozšíril sa tam jednodetný systém. Keď sa neskôr vzali dvaja jedináčikovia z majetných rodín, ich grunty sa spojili a majetok sa zväčšil.

Tento systém však priniesol aj vážne problémy. Aby v rodine nezostalo viac detí, uchyľovali sa ľudia k nebezpečným zásahom dedinských babíc a k umelému prerušovaniu tehotenstva, čo často končilo podlomeným zdravím alebo smrťou samotných matiek.

"Nie ten je chudobný, kto má málo, ale ten, kto túži po viac." (1)

Samuel Činčurák z Ozdína

Verejne pomenovať túto realitu si vyžadovalo veľkú odvahu. Našiel ju Samuel Činčurák, sčítaný gazda a ľudový spisovateľ z novohradskej obce Ozdín, ktorý prežil prvú svetovú vojnu a celý život bojoval za mravnú obrodu vidieka.

V roku 1928 vydal vlastným nákladom novelu s názvom Tajní vrahovia. Opísal v nej prostredie, ktoré dobre poznal. Dedinu, kde túžba po majetku a strach z rečí susedov prevážili nad rodičovskou láskou. Činčurák si za svoju otvorenosť vyslúžil vlnu nenávisti od vlastných rodákov. Napriek tomu zanechal jedno z najcennejších svedectiev o živote našich predkov.

Ak chcete o tejto problematike vedieť viac, určite si prečítajte reedíciu knihy Tajní vrahovia od Samuela Činčuráka z roku 2017. Okrem samotného príbehu v nej nájdete aj podrobnú odbornú štúdiu historika Jána Aláča o jednodetstve, ktorá na konkrétnych historických dátach vysvetľuje príčiny aj dopady tohto javu na slovenské dediny.

Prirodzený úbytok populácie a stopy v matrikách

Jednodetstvo nezostalo bez následkov. Keď sa v rodine rodilo len jedno alebo dve deti, v kombinácii s vysokou úmrtnosťou, chorobami a vojnami dochádzalo k prirodzenému úbytku populácie.

Historické štatistiky ukazujú, že kedysi ľudnaté obce v týchto regiónoch začali postupne strácať obyvateľov. Veľké sedliacke domy, ktoré si rodiny postavili zo spojených majetkov jedináčikov, nemal kto zdediť. Mnohé dediny sa vyľudňovali, zanikali miestne školy aj fary a menila sa celá mapa kraja.

Pre dnešného bádateľa to znamená jednu dôležitú vec. Ak v matrike z Novohradu či Gemera narazíte na líniu jedináčikov, nejde o chybu zapisovateľa ani o stratené záznamy. Je to priamy odraz doby a myslenia ľudí, ktorí vtedy žili.

Rodokmeň nie sú len dátumy

Práve takéto súvislosti dokazujú, prečo je genealógia taká zaujímavá. Samotný dátum narodenia a sobáša nám povie, kedy tu naši predkovia boli. Ale až pochopenie majetkových pomerov, pozemkových kníh, sčítaní ľudu a miestnych zvykov nám ukáže, prečo konali tak, ako konali.

Chcete aj vy nahliadnuť pod povrch starých matrík a odhaliť skutočné príbehy svojej rodiny?

Ak chcete pátrať na vlastnú päsť, stiahnite si môj 72-stranový PDF e-book Prebudené príbehy, v ktorom vás naučím, ako si úspešne vytvoriť vlastný rodokmeň svojpomocne a ako skladať obraz života vašich predkov. (Do 17.novembra 2026 ho môžete vyhrať v našej novembrovej súťaži.)

👉 [KLIKNITE SEM a pozrite si kompletný obsah e-booku]

Ak radšej necháte prácu v archívoch na odborníka, rád pre vás spracujem profesionálny rodokmeň na kľúč.

(Ján Bystriansky)

Zdroj: Jacques Callot – Roľnícka krajina, 17. storočie, 1. polovica, 1647; 20. storočie, 1. polovica, 1921, Galéria umenia Ernesta Zmetáka, GNZ, https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GNZ.G_353

1. Lucius Annaeus Seneca, Listy Luciliovi (List II., 6)