Je lepšie ľutovať niečo, čo ste urobili, ako ľutovať niečo, čo ste neurobili.

Začnem trocha netradične, citátom môjho obľúbeného Marka Twaina: "Načo vyhadzovať peniaze na hľadanie rodokmeňa? Stačí vstúpiť do politiky a vaši odporcovia to urobia za vás."

Pustiť sa do pátrania po vlastnej minulosti je dobrodružstvo, ktoré sa nevyrovná žiadnemu filmu. Keď prvýkrát načrtnete svoj rodokmeň, poháňa vás zvedavosť a túžba spoznať svoje korene. Často však prichádza otázka: "Čo ak nájdem niečo, čo malo zostať skryté?" Čo ak pod nánosom prachu objavíte nemanželské dieťa, vydedenie syna, rodinný konflikt alebo temnejšiu kapitolu, o ktorej sa doma roky mlčalo?

Strach z neznámeho nás niekedy brzdí a v hlave nám rezonuje známa myšlienka: je lepšie ľutovať niečo, čo ste urobili, ako ľutovať niečo, čo ste neurobili. (1) V kontexte rodinnej histórie to platí dvojnásobne. Ak sa rozhodnete pre bádanie, riskujete možno krátkodobý šok z pravdy, ale ak to neurobíte, riskujete, že navždy stratíte identitu a príbehy, ktoré vás formovali.

Rimania, a najmä stoici, mali na pravdu a osud jasný pohľad. Seneca kedysi napísal: "Osud vedie tých, ktorí chcú, a vlečie tých, ktorí nechcú." (2) Ak je v minulosti zapísané nejaké tajomstvo, už tam je. Váš rodokmeň ho nezmení, on ho len pomenuje. Tým, že ho odhalíte, prestávate byť "vlečení" nevedomosťou a začínate históriu akceptovať takú, aká skutočne bola.

Pravdou je, že každý rodokmeň má svoje svetlé aj tmavé miesta. Nikto z nás nepochádza z línie bezchybných svätcov. Práve tie nedokonalosti a "škandály" robia náš príbeh ľudským a skutočným. Keď sa po rokoch pozriete na svoj hotový rodokmeň, neuvidíte len zoznam mien. Uvidíte reťaz rozhodnutí, chýb a víťazstiev, ktoré viedli až k vám.

Netreba sa báť pravdy. Aj keby ste narazili na niečo nečakané, pamätajte, že poznanie je vždy lepšie ako neistota. Rozvetvený rodokmeň je symbolom odvahy postaviť sa vlastnej histórii čelom. Lebo na konci dňa je dôležitejšie vedieť, kto sme, než žiť v pohodlnej, ale prázdnej ilúzii.

(Ján Bystriansky)

1. Voľne inšpirované citátom, ktorý sa pripisuje Markovi Twainovi (O dvadsať rokov budete viac sklamaní z vecí, ktoré ste neurobili, než z tých, ktoré ste urobili). Moderní bádatelia však uvádzajú, že pôvodným autorom je H. Jackson Brown Jr. (v knihe P.S. I Love You, 1990), ktorý myšlienku pripísal svojej matke.

2. Seneca, Listy Luciliovi (konkrétne List 107). Seneca v tomto liste voľne prekladá verše gréckeho filozofa Kleanta z Assu.