Prijmite vrtkavosť osudu a falošné očakávania.

Nedúfajte, že sa udalosti vyvinú podľa vašich predstáv, príjmite ich, nech sa dejú akékoľvek: to je cesta k mieru (1)

Pri zostavovaní rodokmeňa človek nevyhnutne narazí na smutnú realitu minulých storočí – vysokú úmrtnosť detí a matiek pri pôrodoch. Hoci nás dnes pohľad na vtedajšie matriky plné predčasných skonaní desí, naši predkovia, ktorých mená dnes hľadáme v rodokmeňoch, k smrti pristupovali s odlišným druhom odovzdanosti. Smrť bola vnímaná ako prirodzená, neoddeliteľná súčasť každodenného života, nie ako medicínske zlyhanie alebo tabuizovaná téma. Vďaka hlbokej viere dokázali tieto straty spracovať s pokorou, ktorú dnes pri skúmaní vlastného rodokmeňa len ťažko chápeme.

Je to fascinujúci paradox – to, čo my dnes hľadáme v knihách o stoicizme, bolo pre ľudí v našom rodokmeni pudom sebazáchovy. Nemali na výber, len prijať veci, ktoré nemohli zmeniť. Kým my dnes o kontrole nad osudom teoretizujeme, oni svoj údel žili v každej neúrode a chorobe.

Práve tu sa prejavuje paralela so stoickou filozofiou, ktorú generácie v rodokmeni žili v praxi bez štúdia. Epiktetos hovorí: "Nežiadaj, aby sa veci diali tak, ako chceš, ale chci, aby sa diali tak, ako sa dejú, a budeš šťastný." Tento postoj im umožňoval nevidieť v tragédii nespravodlivosť, ale skôr prirodzený chod sveta, ktorý nie je v ľudskej moci zmeniť.

(Ján Bystriansky)

1. Epiktétos, "Enchiridion" kapitola 8