Vodu kážu, víno pijú: Ako nám cirkev hádže polená pod nohy pri hľadaní predkov.

Zostavujete si vlastný rodokmeň či rodokmeň pre klienta a narazili ste na múr neochoty? Tvorba rodokmeňa je fascinujúca cesta, no občas pri nej človek stratí aj posledné zvyšky ilúzií o ľudskej dobrote. Prečítajte si moju nedávnu nepríjemnú skúsenosť s jedným konkrétnym duchovným otcom, pre ktorého sú farníci dobrí zjavne len vtedy, keď sypú peniaze do zvončeka.

Pred pár týždňami som mal zážitok, ktorý mi opäť raz pripomenul, v akej absurdnej realite na Slovensku žijeme. Ak sa venujete genealógii dlhšie, určite to poznáte. Doteraz nebolo ničím nezvyčajným stretnúť neochotných štátnych matrikárov. Buď vám do telefónu otrávene povedia, že teraz nemajú čas, alebo s vami s veľkou slávou dohodnú stretnutie na presný deň a čas a keď po pár hodinách cestovania prídete na miesto, s úškrnom a kávou v ruke vás otočia vo dverách, lebo majú "nestránkový deň", o ktorom vám, samozrejme, zabudli povedať. Veď ste to mali vedieť.

V minulosti mi v takýchto patových situáciách, kedy štát zlyhal, vždy zachránil kožu ochotný miestny farár. Farárov som – možno trochu naivne a napriek všetkým rečiam, čo o nich kolujú – mal doteraz za slušných, scestovaných a ochotných ľudí. Moja posledná skúsenosť však otočila toto vnímanie o 180 stupňov. Dnes štátne matriky fungujú čoraz lepšie, no polená pod nohy nám začala hádzať samotná cirkev.

Tohto konkrétneho "duchovného otca" nebudem menovať, rovnako ani jeho farnosť. No pevne verím, že ak sa tento článok k nemu dostane, veľmi rýchlo sa v ňom spozná.

"Potrebujete to na cirkevné účely?" alebo tri minúty práce ako neprekonateľný problém

Celé to začalo úplne nevinne. Prišli sme do bodu, kedy náš rodokmeň potreboval overiť jeden konkrétny sobáš z novšieho obdobia, ktoré ešte nie je zdigitalizované. Nič zložité. Napísal som na farský úrad slušný e-mail s prosbou o pomoc. Mal som k dispozícii presný dátum sobáša aj celé mená ženícha a nevesty. Žiadne siahodlhé listovanie naslepo – stačilo otvoriť index, nalistovať stranu a urobiť fotku telefónom, prípadne len odpísať text do mailu. Práca na tri minúty aj s umytím rúk.

Pán farár sa, pochopiteľne, na mail vôbec neozval. Keď sme ho po čase kontaktovali telefonicky, prišla prvá facka. Do telefónu chladným hlasom zahlásil: "Áno, e-mail som čítal, ale potrebujete toto vôbec na cirkevné účely?"

V tej sekunde bolo po ochote. Akonáhle zistil, že z toho farnosť nebude mať žiadny cirkevný osoh a ide "len" o súkromné hľadanie predkov a rodinnú históriu, akákoľvek empatia sa vyparila. Zrazu neexistovalo žiadne pochopenie pre moju prácu, žiadna ústretovosť k človeku, ktorý hľadá svoju identitu.

Pomôž blížnemu svojmu – ale len ak z toho niečo kvapne

Mňa na tom celom najviac zaráža to strašné pokrytectvo. Presne tento človek každú nedeľu stojí na kazateľnici a pred plným kostolom farníkov káže o kresťanskej láske, pomoci blížnemu a obetavosti. No keď má tie isté hodnoty pretaviť do reality a urobiť drobnú, banálnu láskavosť pre človeka, ktorý ho o to slušne prosí, tak tie vlastné pravidlá bez žmurknutia oka poruší. Zrazu ním hlásaná pravda neplatí.

Na vyberanie peňazí do zvončeka, na milodary a na financovanie opráv sú mu farníci a obyvatelia dobrí. Vtedy sú dvere farského úradu otvorené dokorán. Ale ak má on urobiť niečo, čo nie je striktne v jeho náplni práce a za čo nedostane zaplatené, ukáže vám len aroganciu a chrbát.

Zostavovať rodokmeň rodu na Slovensku je pre takéto správanie občas čisté utrpenie. Chcem však pánovi farárovi odkázať jedno staré a múdre svetské príslovie: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Možno raz príde deň, keď bude on sám v živote potrebovať od niekoho nezištnú pomoc a stretne sa s úplne rovnakou neochotou, chladom a aroganciou, akú predviedol on sám.

Väčšina farárov našťastie pomáha s otvoreným srdcom

Na úplný záver však chcem zdôrazniť jednu dôležitú vec. Tento text nemá byť generálnym útokom na všetkých duchovných. Práve naopak. Moja šestnásťročná genealogická prax ukazuje, že našťastie je tu ešte stále drvivá väčšina nesmierne ochotných, milých a ústretových farárov. Sú to muži, ktorí pre rodokmeň neváhajú obetovať svoj voľný čas, s úsmevom vás privítajú na farskom úrade, zaujímajú sa o moju prácu a úprimne sa tešia, keď spoločne objavíme meno nejakého predka z 18. storočia. Práve im patrí moja obrovská vďaka a rešpekt. O to viac však mrzí, ak celú ich skvelú prácu a reputáciu kazia jednotlivci, pre ktorých je ľudská slušnosť len prázdnou frázou z nedeľnej kázne.

Dnes je napriek tomu po mesiaci rodokmeň dokončený a odovzdaný spokojnej klientke spolu s rodinnou kronikou. Takéto malé neúspechy nás len posilnia a našťastie vždy je viac ciest, ako sa dostať ku dosiahnutiu vytúženého cieľa.

(Ján Bystriansky)