Keď drobné nezhody ničia vzťahy.

Vážme si svojich najbližších. Nie je nič horšie, ako mávnuť rukou nad malou, na začiatku neškodnou myšlienkou či pochybnosťou o človeku nám blízkom, o niekom výnimočnom. Povedať si, veď to prejde, pretrpím to. O pár dní sa pridá ďalšia a ďalšia už menej nevinná myšlienka. Netrvá dlho, kým človek zatrpkne, vytvorí si svoju pravdu a rozum vyhrá nad srdcom. Lebo ten druhý možno povie, čo nás zabolí (aj keď to tak nemusí myslieť). Možno práve nemá čas na to, aby sa nám venoval na plno, tak ako to očakávame. Naša pýcha a ego nenechajú na seba dlho čakať a hneď nám pripomenú "veď keď sa ja tak snažím a vynakladám toľko energie, musí to robiť aj ten druhý". Nie. Nemusí!

Nedovoľme, aby nám často malé nezhody zničili priateľstvá a vzťahy. Nenechajme rozum a ego vyhrávať nad srdcom.

Ak ťa tvoja duša niekam ťahá, nebráň sa. Je jediná, ktorá presne vie, čo potrebujeme. Lebo s ktorými vecami ťa spojil osud, s tými sa uveď do súladu, a s ktorými ľuďmi ti určil osud stýkať sa, tých miluj, ale opravdivo! (1)

Vnímajme rodokmene ako nástroj pochopenia svojich tráum. Naši predkovia nám po sebe zanechali aj svoje nedokončené a nezodpovedané otázky. Svoju neosobnú karmu, ktorá sa prenáša z rodiča na deti.

Ohavnosti nedokážu zostať pochované. Ľudová múdrosť je plná duchov, ktorí odmietajú zostať v hroboch, kým sa ich príbehy nevyrozprávajú. (2)

Keď nám rodokmeň pomôže odhaliť líniu našich predkov, je už na nás, ako tieto informácie využijeme, čo ďalej sa nám podarí vypátrať a odhaliť o ich živote, o ich radostiach a trápeniach. Všetko toto nám neskôr pomôže pochopiť vzorce nášho správania, ktoré máme zakorenené kdesi hlboko v našom podvedomí.

Pretože najsilnejšie puto máme s tými, ktorí nám dali život... Nezáleží na tom, koľko rokov uplynulo, ku koľkým zradám mohlo dôjsť, akým trápením si prešla rodina. Stále zostávame prepojení, dokonca aj proti svojej vôli. (3)

Už dlhšie mám odložený jeden príbeh:

Bol raz jeden ostrov, kde žili spolu Smútok, Múdrosť, Dobrá nálada a Láska. Jedného dňa títo priatelia zistili, že ostrov sa čoskoro potopí, tak si pripravili lode a odišli. Len Láska zostala do poslednej chvíle. Keď Láska videla, ako sa ostrov potápa, rozhodla sa požiadať o pomoc Bohatstvo:

"Bohatstvo, môžeš ma zobrať?"

"Nemôžem ťa vziať, mám v člne veľa zlata a striebra, nemám pre teba miesto."

Potom sa Láska spýtala Pýchy, ktorá práve prešla okolo: "Pýcha, môžeš ma vziať?"

"Nemôžem ti pomôcť, zlatko, všetko je tu dokonalé a ty by si mohla poškodiť moju loď."

Láska sa potom spýtala Smútku, ktorý prešiel okolo: "Prosím, smútok, nechaj ma ísť so tebou!" 

"Och zlatko, som taký smutný, cítim potrebu byť sám..."

Aj Dobrá nálada prešla okolo Lásky ale bola taká šťastná, že nepočula Lásku na ňu volať.

Zrazu nejaký hlas kričal: "Poď miláčik, vezmem ťa so sebou!"

Bol to starý muž, ktorý k nej prehovoril. Láska bola taká vďačná a plná radosti, že sa zabudla opýtať starca na jeho meno. Keď prišli na breh, starý pán odišiel, Láska si uvedomila, koľko mu dlží a spýtala sa Múdrosti: "Múdrosť , vieš mi povedať, kto mi pomohol?" 

"Čas"

Láska sa opýtala: "Ale prečo práve Čas?" 

A múdrosť odpovedala: "Pretože len Čas dokáže pochopiť, aká dôležitá je Láska". (4)

(Ján Bystriansky)

1. Marcus Aurelius, "Myšlienky k sebe samému" VI-39

2. Judith Herman, "Trauma a vyliečenie"

3. Antony Brandt, "Bloodlines" (pokrvné puto)

4. zdroj web (neznámy)