Názory – rodokniha, rodokmeň, rodová monografia.

Slováci nezvykli písať rodoknihy, avšak tej som mienky, že by každá zvláštnejšia rodina mala mať svoju rodoknihu, do nejž by svoj pôvod, vývin a hlavnie udalosti vpisovala, aby tak potomci ako v zrkadle svojich praotcov videli, aby sä na ich cnostiach a dobrých, bohu i svetu milých vlastnostiach tešili a z nich pre seba naučenia brali, - aby v kolaji od otcov nastúpenej kráčali i aby sä neuchytili od cesty pravej.

Každá z nízkosti sä vyvinuvšia rodina, len cnostiami sa vyvinúť mohla a len na nich stáť i naďalej môže. Preto keby rodiny slovenské svoje rodoknihy mali, azdaj by už v tretom kolene navnivoč, na mizinu, ako sä to bohužiaľ stáva, nevychádzali. Lebo čítajúcim vnukom rodoknihu svietil by otcovský život usilovný, bohu i svetu milý, život za všetko dobro, za cirkev i školu, za národ i za obec a zvlášte za potomstvo zaujatý. Toto by vnukov udržiavalo.

Cieľ môj pri spisovaní ... rodinných dejín nie je naskrze marnô, človeka nehodnô chvastúnstvo, nie je rodino-chvála, ale jedine ten, aby potomci ... boli podobní otcom a matkám svojim, aby rodinu udržiavali v kvete, aby sä nepustili za márnosťou sveta, aby nepadli do pažeráka prostopašnosti. Cieľ môj je aby potomci z požehnania, ktorô im bôh pri jejich usilovnosti a schránlivosti udelil, ... napomáhali cirkev i školu svoju ..., aby pomáhali národu svojmu úbohému slovenskému a obci v nejž žijú, i aby na svoje vlastnie štestia nezapomínali.

(Z rukopisu Rodokniha rodiny Pálkovsko-Makovickovskej začiatočné spísaná skrze Jána Dráh. Makovického, profesora a správcu školy ev. vrbicko-svätomikulášskej roku Pána 1858.)

Slovenské rodové monografie a kroniky slovenských rodín by nemali obsahovať len suché opisy rodokmeňov, erbov, kráľovských výsad a majetkových pomerov, lebo táto časť rodových dejín zaujíma viac-menej len členov príslušnej rodiny, a nie širšiu verejnosť, ktorá v histórii rodov a rodín hľadá pramene pre všeobecné národné dejiny.

To, čo je pre všetkých dôležité, týka sa skôr prostredia, v ktorom naši predkovia žili, konali, trpeli, hynuli alebo i víťazili. Každý čin zo života rodín a rodov sa má posudzovať vo vzťahu s duchovnou a hmotnou kultúrou príslušnej doby. Ako reagovala slovenská vyššia a nižšia šľachta na myšlienkové prúdenie od západu na východ, aké kultúrne hodnoty prevzala od iných národov a čím ich zveľadila na domácej slovenskej pôde, tým všetkým by sa mala zaoberať aj história slovenských rodov a rodín.

(Z rukopisu Jána Petrikovicha Kronika Petrikovichovskej rodiny, 1942.)