Padol vo Veľkej vojne

Pred časom ma oslovila milá pani z ČR, ktorá má predkov z okolia Banskej Bystrice, so žiadosťou o vypracovanie rodokmeňa jej rodiny. Dohodli sme si stretnutie, kde mi odovzdala spísané údaje. To, čo si pamätala ona aj jej príbuzný. Časom sa ukázalo, že nie všety informácie boli presné, ale to je bežné. Nie vždy si ľudia pamätajú dátumy narodení a úmrtí svojich predkov, či presné príbuzenské vzťahy.

Zaujímavá informácia pre mňa bola, že prvý manžel klientkinej starej mamy Márie (*1889) by mal byť Ján (*1882) a hovorilo sa, že padol v prvej svetovej vojne. Viac o ňom nevedeli. Mária sa neskôr mala vydať za Jánovho bratranca. Neskôr sa ukázalo, že tieto údaje neboli presné, no o to zaujímavejšie bolo, čo všetko sa mi podarilo zistiť a ujasniť.

Pri poslednom stretnutí som jej odovzdal rodokmeň a spomenul pár zaujímavostí zistených z dostupných materiálov. Tu uvediem len dve z nich.

Zaujalo ma, aký ťažký život mal pradedo mojej klientky, Matej (*1850). V súpise obyvateľov z r. 1869 bol Matej a jeho súrodenci siroty. Matka im umrela pred Vianocami 21.12.1866 a otec o štyri mesiace neskôr. Od toho obdobia sa Matej ako 17 ročný staral o gazdovstvo a o štyroch mladších súrodencov sám. Jeho súrodenci mali v čase úmrtia otca 3-13 rokov.

Matejov pra-pra dedo Ondrej (*1723) bol kedysi richtár v tejto obci.

A druhá - padlý manžel starej mamy... 

V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna.

Medzi regrútmi bol aj 32 ročný vyššie spomenutý Ján (*1882), manžel Márie (*1889). Dostal povolávací rozkaz, narukoval k Honvédskemu pešiemu pluku č. 16 (Honved-Infanterieregiment Nr. 16 / Beszterczebányai 16. honvéd gyalogezred) do kasární v Radvani.

Doma zanechal manželku, tri deti, otca Juraja (*1836), jeho matka už v tom čase nežila.

17.8.1914 sa pluk presunul na východný (Haličský) front, ktorý sa mal na dlhé tri roky stať hlavným bojiskom našich chlapcov proti cárskemu Rusku.

Koľko krát sa Ján dostal z fronty domov ku rodine nevedno, no tzv. Gorlický prielom v máji 1915 sa mu stal osudný. Slobodník Ján bol ranený v boji, prevezený do poľnej nemocnice č. 601 v obci Jaroslaw, kde krátko na to umrel na priestrel brucha dňa 26.5.1915.

Pochovali ho s kamarátmi v cudzej zemi, na starom cintoríne v Jaroslaw 27.5.1915. V rodnej dedine na poctu padlým vojakom Veľkej vojny postavili pomník, kde medzi tridsiatimiôsmimi menami, pod epitafom "Dali ste život, aby sme my žili", je vytesané aj Jánove meno.

Vdova Mária (*1889) sa vydala za Jánovho mladšieho prabratranca Juraja (*1897).

Zaujímavejšie ako samotný rodokmeň sú príbehy. Príbehy predkov, ktoré by nemali zostať zabudnuté. Príbehy, ktoré formovali rodinu, dianie v obci, či dokonca prispeli k zmene svetových dejín.

(Ján Bystriansky)