Dobré veci sa stávajú tým, ktorí čakajú. Ale pre tých, čo čakajú príliš dlho, nezostane vôbec nič.

V genealógii existuje tenká hranica medzi trpezlivosťou a váhavosťou. Na jednej strane musíme hodiny čakať, kým archívy spracujú naše požiadavky, no na strane druhej bojujeme s časom, ktorý neúprosne maže pamäť našich najstarších príbuzných. Ak chcete postaviť pevný rodokmeň, musíte pochopiť, že najvzácnejšie zdroje – živé spomienky – majú dátum spotreby.

Mnoho ľudí odkladá pátranie po predkoch na dôchodok alebo na čas, "keď bude viac pokoja". Pravdou však je, že zatiaľ čo vy čakáte, odchádzajú ľudia, ktorí ako jediní poznali mená na starých fotkách. Váš budúci rodokmeň tak môže prísť o tie najfarebnejšie detaily len preto, že ste čakali na ideálny moment, ktorý nikdy neprišiel.

Stoik Marcus Aurelius vo svojich úvahách pripomínal: "Nestrácaj už viac času debatami o tom, aký má byť dobrý človek. Buď ním!" (1) V kontexte histórie by sme to mohli parafrázovať: Neplánujte roky, aký úžasný bude váš rodokmeň. Začnite ho tvoriť dnes. Každý odložený rozhovor so starou mamou je riskantná stávka proti osudu.

Trpezlivosť je cnosť pri hľadaní v matrikách, kde sa záznamy hľadajú ťažko. Ale v momente, keď ide o zachytenie rodinnej identity, je váhavosť nepriateľom. Ak budete čakať príliš dlho, váš rodokmeň zostane len nič nehovoriacim zoznamom mien a dátumov bez duše a skutočných príbehov, ktoré by mu vdýchli život.

Nečakajte, kým sa archívy zatvoria alebo kým pamätníci stíchnu. Pustite sa do práce teraz, aby bol váš rodokmeň kompletný a plný príbehov, ktoré stoja za zachovanie. Pretože v histórii, viac než kdekoľvek inde, platí, že kto zaváha, nachádza už len prázdne miesta. Alebo, ako by povedal môj známy - matriky zostávajú, ale ľudia odchádzajú.

(Ján Bystriansky)

1. Marcus Aurelius, Hovory k sebe (konkrétne 10. kniha, 1. verš)