Pred pár rokmi sa mi ozvali z rádia Lumen, že pripravujú reláciu o genealógii a či by som prišiel do živého vysielania urobiť rozhovor. Nesúhlasil som, necítil som sa na to a ešte som to nikdy nerobil. Teraz to ľutujem, pretože by to bola skvelá referencia a pravdepodobne by som sa rozhodol inak. Potom sme sa ešte trocha...
Dnes sme pozerali s deťmi film Noe/Noah (2014). Nikdy som sa nejako nezamýšľal nad tým, kto bol Noe a koho mal predkov. Samozrejme som vedel ešte z mojich detských čias, že Noe postavil koráb (archu), v ktorej sa mal zachrániť pred potopou sveta a spolu s ním a jeho rodinou mali v korábe prečkať potopu aj zvieratá.
Posledný článok som ukončil myšlienkou "do života si pritiahneme to, na čo myslíme". Alebo inak povedané, náš mozog funguje tak trocha zázračne a sám selektuje informácie ktoré k nám prichádzajú v súvislosti s tým, na čo máme našu hlavu nastavenú a na čo myslíme.
Čas plynul a to moje "inokedy" prišlo skôr, ako som si myslel... Keď mi umrel otec, zistil som, že o svojich predkoch neviem vôbec nič. Netušil som odkiaľ pochádzali a myslel som, že na lazoch nad dedinou kde som vyrastal sme žili od nepamäti.
Pamätám si, akoby to bolo včera, keď som ešte ako malý chlapec pozeral historické filmy. Vždy ma fascinovalo, keď v nejakom rodninnom sídle mal pán domu na stene zavesený obrovský obraz a na ňom znázornený rodokmeň.
Nedávno skončili najkrajšie sviatky roka. Narodenie Krista a mňa vždy fascinuje počúvať čítanie zo svätého písma, konkrétne evanjelium podľa Matúša (Mt 1: 1-25), kde opisuje a poukazuje na to, že Ježiš Kristus skutočne pochádza z Abrahámových potomkov
