Dnes sme pozerali s deťmi film Noe/Noah (2014). Nikdy som sa nejako nezamýšľal nad tým, kto bol Noe a koho mal predkov. Samozrejme som vedel ešte z mojich detských čias, že Noe postavil koráb (archu), v ktorej sa mal zachrániť pred potopou sveta a spolu s ním a jeho rodinou mali v korábe prečkať potopu aj zvieratá.
Posledný článok som ukončil myšlienkou "do života si pritiahneme to, na čo myslíme". Alebo inak povedané, náš mozog funguje tak trocha zázračne a sám selektuje informácie ktoré k nám prichádzajú v súvislosti s tým, na čo máme našu hlavu nastavenú a na čo myslíme.
Čas plynul a to moje "inokedy" prišlo skôr, ako som si myslel... Keď mi umrel otec, zistil som, že o svojich predkoch neviem vôbec nič. Netušil som odkiaľ pochádzali a myslel som, že na lazoch nad dedinou kde som vyrastal sme žili od nepamäti.
Pamätám si, akoby to bolo včera, keď som ešte ako malý chlapec pozeral historické filmy. Vždy ma fascinovalo, keď v nejakom rodninnom sídle mal pán domu na stene zavesený obrovský obraz a na ňom znázornený rodokmeň.
Nedávno skončili najkrajšie sviatky roka. Narodenie Krista a mňa vždy fascinuje počúvať čítanie zo svätého písma, konkrétne evanjelium podľa Matúša (Mt 1: 1-25), kde opisuje a poukazuje na to, že Ježiš Kristus skutočne pochádza z Abrahámových potomkov
Skúste si zatvorit oči a spomenúť na rozprávanie vašich starých rodičov o ich živote, zážitkoch a vnímať to ich očami. Bolo to niečo nádherné , možno častokrát až nepredstaviteľné a neuveriteľné. Akoby ste čítali rozprávku, či román.
